Vyjadruje sa v decibeloch, vyskytuje sa všade okolo nás a väčšinou je nám nepríjemný. Hluk patrí k rizikám, ktoré nie sú na prvý pohľad zreteľná, ale môžu spôsobiť vážne a trvalé následky. Už 85 decibelov môže poškodiť sluchový aparát pri dlhodobom vystavení.

Zvuk, alebo hluk?

Zvuk je vlnenie pružného prostredia vo frekvenčnom rozsahu normálneho ľudského sluchu od 20 Hz do 20 kHz . Šíri sa pomocou zvukových vĺn.

Hluk je nežiaduci zvuk, ktorý vyvoláva nepríjemný alebo rušivý dojem. Tento účinok je subjektívne (rušivé môže byť aj tikanie budíka) i objektívne (merateľné poškodenie sluchu). Pre jeho meranie sa používa jednotka decibel (dB).

Nariadenie vlády č. 272/2011 Zb. stanovuje neprekročiteľné hygienické imisné limity hluku a vibrácií, okrem iného na pracoviskách pre hluk:

• Impulzívne . Hluk tvorený impulzom alebo ich sekvencií. Zdrojom môžu byť napríklad výbuchy v lomoch a baniach, demolácie alebo streľba zo zbraní.
• Ustálený . Hladina ustáleného hluku sa v čase nemení o viac ako 5 dB.
• Premenlivý . Hladina premenlivého hluku sa v čase mení o viac ako 5 dB.

Aké sú riziká

Čím dlhšie ste nadmernému hluku vystavenie, tým sa riziko poškodenia sluchu zväčšuje. Najhorším stupňom je celková strata sluchu. Riziko pritom nepodstupujú len zamestnanci, ktorí napríklad priamo zaobchádzajú s prístrojom, mnohokrát stačí byť iba v jeho okolí.

Pre tých, ktorí majú sluch už mierne poškodený môže byť riziko ešte väčšie a často dochádza k rapídnemu zhoršeniu. Nehodu však môže spôsobiť aj horšie komunikácie na pracovisku spôsobená nadmerným hlukom. Všeobecná poučka znie, že ak sa nedá bez problému štandardne komunikovať na 1 meter , hladina hluku je príliš vysoká.

Hluk vo väčšej alebo menšej miere sa vyskytuje takmer na všetkých pracoviskách, či už v poľnohospodárstve, výrobe, v skladoch, textilnom priemysle, v baniach, na stavbách alebo pri spracovaní kovu či dreva. Najčastejšie nadmerný hluk vychádza z:

• ťažkých strojov,
• pri preprave materiálov na pracovisku nákladnými vozidlami,
• elektrického náradia,
• výrobných pásov,
• pneumatického náradia,
• generátorov
• alebo z ventilácie.

Ako sa riziko meria

Riziko pre zamestnancov začína na hranici 80 dB . Hluchota potom hrozí od 90 dB. Nezáleží však len na intenzite. Pri posudzovaní rizika vychádzajúceho z nadmerného hluku závisí od viacerých faktorov:

• dĺžke vystavenia hluku,
• vzdialenosti od zdroja,
• frekvenciu a výške zvuku,
• ďalších faktoroch, ako je vek, choroby, genetika atď.

V prípade prekročenia hladiny nadmerného hluku každý nárast intenzity hluku o 3 decibely znižuje na polovicu maximálnej čas, po ktorý by mal byť tomuto hluku zamestnanec vystavený.

Je ťažké posúdiť stanoviť bezpečnú hladinu hluku, každý jedinec ju totiž má inde. Všeobecne ale platí, že akonáhle hladina hluku prekročí 80 dB, môže pri dlhodobom vystavení (dlhšie ako 8 hodín) spôsobiť poškodenie sluchu. Hluk v úrovni 100 decibelov môže poškodiť sluch už po 15 minútach.

Hladina 130 dB potom predstavuje pre ľudský sluch hladinu bolestivosti. Od 140 dB vzniká akustické trauma.

Svetová zdravotnícka organizácia odporúča tieto hladiny hluku na pracoviskách:

• uzavretej kancelárie: 30 - 40 decibelov.
• open office: 35 - 40 decibelov.
• Laboratóriá pri bežnej prevádzke: 35 - 50 dB.
• Kontrolné stanice: 35 - 55 dB.
• Výrobné haly: 65 - 70 dB.
• Zdravotníctvo: 30 - 45 dB.

Príznaky aj následky môžu byť rôzne

Akonáhle sa dlhodobo vystavujete nadmernému hluku, problémy môžu nastať rýchlo. Podľa týchto príznakov spoznáte, že je niečo zle:

• zvonenie v ušiach,
• strata schopnosti počuť vyšší zvuky,
• pocit, že počujete tlmene,
• zlé vnímanie konverzácií na diaľku alebo v skupine,
• potreba zvyšovať hlasitosti televízie alebo rádia,
• stať, že prepočujte telefónu alebo domového zvončeka,
• ťažkosti určiť, z ktorého smeru prichádza zdroj zvuku,
• zvýšená potreba koncentrácie v prípade načúvaní,
• zvyšujúce sa stres kvôli zlému porozumenie okolia.

Následky potom môžu byť sluchové aj mimosluchové.

• Sluchové následky - akustické trauma (následok vysoko impulsivnho hluku) alebo obojstranná percepčné nedoslýchavosť (následok dlhodobého vystavenia intenzívnemu hluku)
• Mimosluchové následky - vedľajšie účinky ako poruchy emocionálne rovnováhy a celková podráždenosť, poruchy spánku, chronická únava, zníženie imunity, kardiovaskulárne ochorenia (vysoký krvný tlak), stresom podmienené a psychosomatické ochorenia, zvýšený výskyt úrazov a nehôd.

Vyhodnoťte riziká a chráňte sa

Najprv musíte identifikovať zamestnancov, ktorí pracujú v riziku sluchovej straty a definovať, ako dlho sú denne hluku vystavení. Než sa ale pustíte do výberu ochranných pomôcok, snažte sa riziko hluku čo najviac znížiť.

• Vypracujte návrh dispozície pracoviska.
• Využívajte pracovných postupov, ktoré neprodukujú toľko hluku.
• vybavte zamestnanca nástrojmi, ktoré vydávajú čo najmenej hluku.
• znížte hluk technickými prostriedkami - zvukovoizolačné kryty, hlukové zásteny, protihlukové kabíny, špeciálne materiály, ktoré pohlcujú zvukové vlny.
• obmedzte dobu, po ktorú sú zamestnanci vysokej hladine hluku vystavenia.
• dodržujte správny režim práce a odpočinku.

Podľa zákona musí zamestnávateľ zamestnanca vybaviť OOPP už od intenzity hluku 80 dB. Od 85 dB a viac je povinný kontrolovať aj ich používanie.

V našej ponuke nájdete kvalitné ochranné pomôcky rôznych výrobcov: